Magnetická indukcia
Vyjadruje silové pôsobenie magnetov a súvisí s intenzitou magnetického poľa. Vyjadruje počet magnetických siločiar, ktoré pripadajú v danom prostredí na jednotku plochy. Ak je prechod cez rozhranie kolmý, indukcia nezávisí od prostredia, tým sa od intenzity líši. Medzi magnetickou indukciou a intenzitou poľa platí vzťah:
B= µ·H [T; Hm-1, Am-1]
kde µ - je permeabilita prostredia, čo je magnetická vlastnosť látky.
µ =µr . µo, µo je magnetická konštanta, µo = 4.ӆ .1O-7= 12,56.10-7 H.m-1, µr je relatívna permeabilita udáva, koľkokrát je absolútna permeabilita prostredia väčšia ako permeabilita vákua, je bezrozmerná.
- V magnetických materiáloch je rádovo µr = 1 000. Jednotkou magnetickej indukcie v SI je tesla T.
- Jednotkou v CGS je gauss (G). 1 G = 0,000 1 T. Magnety používané v praxi majú indukciu od 0,01 T do 100 T. 1 Tesla je veľmi veľká indukcia, pretože do úvahy sa berie jednotková plocha 1 m2, čo je pomerne veľká plocha vzhľadom na konkrétne prípady magnetických polí.
- V praxi sa vyskytujú polia s maximálnou indukciou 2,5 T, rádove od 0,001 T po 1,8 T.
Smer pôsobiacej sily v magnetickom poli môžeme určiť pomocou Flemingovho pravidla ľavej ruky: Keď položíme otvorenú ľavú ruku na priamy vodič tak, aby prsty ukazovali smer prúdu a indukčné čiary vstupovali do dlane, natiahnutý palec ukazuje smer sily, ktorou pôsobí magnetické pole na vodič s prúdom.
Výsledná sila pôsobiaca na elektrický náboj pohybujúci sa v elektrickom a magnetickom poli má názov Lorentzova sila. www.youtube.com/watch?v=POpgHm7Tq8A Podobné
Magnetickú indukciu zobrazujeme pomocou magnetických indukčných čiar. Podobne, ako pri elektrických siločiarach, aj pri zobrazovaní magnetického poľa indukčné čiary kreslíme tak, že hustota magnetických indukčných čiar (t.j. počet indukčných čiar prechádzajúcich jednotkovou plochou kolmou na indukčné čiary) je úmerná veľkosti vektora magnetickej indukcie.
