Faradayov zákon

Zákon elektromagnetickej indukcie popisuje vznik elektrického napätia v uzavretom elektrickom obvode, ktorý je spôsobený zmenou magnetického indukčného toku.

Magnetická indukcia B je vektorová veličina, vyjadruje silové účinky magnetického poľa na častice s nábojom.

V uzavretej vodivej slučke C sa zmenou magnetického indukčného toku plochou slučky S indukuje elektromotorické napätie. Prúd vzbudený elektromagnetickou indukciou pôsobí proti zmene, ktorá ho vyvolala. (Lenzov zákon)

alebo ekvivalentne v diferenciálnom tvare

kde E je elektrické pole, infinitezimálny prvok slučky C a B je magnetická indukcia.

Faradayové zákony platia s veľkou presnosťou pre veľmi velké prúdy a ani pri súčasnej meracej technike neboli pozorované odchylky. Presnosť výsledkov sa využíva napr. pri kontrole ampérmetrov. Faradayov zákon viedol k objavu, že náboj je deliteľný a že jestvuje teda elementárne množstvo náboja.

Faradayov zákon

Hmotnosť látok chemických premených účinkom elektrického prúdu je priamo úmerná veľkosti náboja, ktorý prešiel roztokom (elektrický náboj je vyjadrený súčinom prúdu a času, počas ktorého prúd pretekál).

m=A*Q=A*I*t

Konštanta úmernosti A je elektrochemický ekvivalent. Číselne sa rovná hmotnosti látky vylúčenej nábojom 1 Coulombu.

A=m/Q

Množstvo vylúčenej látky teda nezávisí od veľkosti elektród, ich vzdialenosti, svorkového napätia, od toho s akého elektrolytu sa látka vylučuje, odporu, koncentrácie, teploty elektrolytu atď.